“Nemám rád trvalé veci.” rozhovor s hercom Marošom Kramárom (2.)

 
 
 

“Desím sa doby, keď naozaj starobince budú plné ľudí s vyťahanými, potetovanými kožami…”

 

Maroš Kramár pre webový portál Krásne Telo

 

Maroš Kramár (52), je populárny slovenský herec, čímm ďalej, tým viac vyťažený a obsadzovaný v susednej Českej republike. Pochádza z hereckej rodiny, jeho otcom je Ján Kramár a dedo z matkinej strany bol Ján Klimo, tiež herec a divadelný režisér. V roku 1978 absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Začínal v divadle v Brne, neskôr v rokoch 1979 – 1985 pôsobil v divadle Andreja Bagara v Nitre. Od roku 1985 do 2007 bol stálym členom Činohry SND v Bratislave. Samozrejme na obrazovkách a v divadle hral už ako malý chlapec, synov, princov…

V súčasnosti žije so svojou manželkou Natašou, ktorá je mimochodom právnička, v bratislavskej Patrónke, v rodinnom dome, kde spolu vychovávajú dcérku Tamaru a synov Timura a Marka.

 

Čo si myslíte o skrášľovaní mužov, keďže náš portál Krásne Telo, čítajú muži aj ženy, nemal by muž vyzerať prirodzene? Nepreháňajú niektorí…?

Určite to niektorí preháňajú. Samozrejme. Mám rád slobodu. Každému ako jemu je dobre. Nevylučujem, že možno v budúcnosti sám prikročím k nejakým okrášľujúcim zákrokom. Ako sa hovorí „nikdy nehovor nikdy“, takže ťažko by som teraz niekoho v tomto odsúdil.

Hovoria vám už aj deti svoje názory na to ako sa obliekate a upravujete, prípadne, čo si máte obliecť, čo sa hodí a čo už nie? Ako vás vnímajú?

O tomto mi nejako nevedieme diskusiu, skôr ten najmenší, trojročný má najväčšie problémy ráno s obliekaním. Vyslovene si vyberá všetko od spodných gatí…

Môžeme mu vysvetľovať, že vonku je zima, nie, on chce krátke gate…, alebo opačne, je teplo a on si vyberie čižmy a chce ísť v čižmách. Náš trojročný syn je taký manekýnik…:). Ale inak to neriešime. V každom prípade sa mi nepáčia také trvalé zákroky ako je piercing, tetovanie…, akože jemné tetovanie je možno aj vkusné a pekné, ale desím sa tej doby, keď naozaj starobince budú plné ľudí s vyťahanými, potetovanými kožami…

Neviem, nemám rád trvalé veci. Predsa oblečenie podlieha móde, to si vyzlečiete a oblečiete niečo nové, ale tetovanie zostáva.

Vašim deťom by ste to asi nedovolili?

Ťažko povedať, že nedovoliť, to ešte viac chutí, takže…, nie že nedovolil, ale už teraz sa im snažím vysvetliť, že to nie je až také estetické a aké to má dôsledky. Napríklad, že o desať rokov si to tá dotyčná alebo dotyčný rozmyslia a potom ich to stojí zasa veľa peňazí a bolesti, kým to dajú dole a  aj tak, je to stále ešte vidieť na tele. Snažím sa im to takto vysvetliť, nie zakazovať a verím, že to pochopia a že ma neprekvapia. (smiech)

Pozerajú vás v televízii?

Som málo doma, tak neviem, musím sa spýtať. (smiech)…, ale mám pocit, že ani nie. Oni to radšej prepnú, nemajú radi, keď mi ubližujú, alebo dvorím nejakej inej žene na obrazovke.

Bývalé divadlo West, teraz Ateliér Babylon je vlastne vaše divadlo, respektíve vy ste tu spolumajiteľom?

Spoločne, s mojim partnerom. Máme tu ešte slečnu, ktorá nám v tom spoločne organizačne pomáha. Snažíme sa to dávať dokopy a pozývať sem, všetkých, ktorí sú zaujímaví pre bratislavského alebo slovenského diváka. Budeme radi, keď sem budú chodiť návštevníci v hojnom počte. Lebo, ak nie, tak to skrachujem, zavrieme to a bude tu garáž alebo kasíno.

A vy osobne máte nejakého štylistu či vizážistu alebo sa sám upravujete?

Nemám. Nemám na to čas.

 

Autorizovaný rozhovor, autor a foto: Marcel Tajcner

 
 

Pridajte komentár:

 
 
 

 

Sme na Facebooku!