Krásny Gruzínec – 2. časť

 
 
 

Letela som s prestupom cez Moskvu a na letisku v Tbilisi ma už čakal. Nasadla som do jeho auta – mal nejakú veľkú terénnu opachu – a viezli sme sa do hôr. Príroda bola úplne úžasná, pripomínala mi zábery z amerických filmov o Divokom Západe. Prekvapenia ma čakali až keď sme dorazili na miesto. Dedinka bola romantická, ale nesmierne zaostalá. Ženy tu nosili vo vedrách vodu zo studne, ako som zistila neskôr, mnohé domy nemali ani elektrinu. Kobova rodina bola majetnejšia, mali vlastnú studňu, elektrinu, satelitnú televíziu… Čo ma však prekvapilo, že žil spolu s rodičmi a súrodencami. Tvrdil mi však, že pre Gruzíncov je to normálne, že z domu odchádzajú až keď si založia vlastnú rodinu.

Jeho rodičia pre mňa vystrojili obrovskú hostinu. Dorozumieť sa s nimi veľmi nedalo, lebo okrem gruzínštiny ovládali len ruštinu. Mala som však pocit, že sa ku mne správajú ako k budúcej neveste. V nasledujúcich dňoch som na to však zabudla, Koba ma vodil po krajine, ktorá je naozaj plná prekrásnej prírody a starobylých pamiatok. Ako sa však môj pobyt blížil ku koncu, začal byť akýsi nervóznejší.

Potom sa ma otvorene spýtal, či by som si pobyt nemohla ešte o čosi predĺžiť. Ja, že nie, veď mám len dva týždne dovolenky a v práci na mňa čakajú. Na to mi spravil ďalšiu srdcervúcu scénu „nemôžem bez teba žiť“ a povedal, že si ma chce vziať. Že už má naplánovanú svadbu, na prácu sa môžem vykašľať. V Gruzínsku vraj ženy pracovať nemusia, živia ich muži.

A vtedy mi to došlo. Kobovi rodičia o tom vedeli, pripravovali našu svadbu a rátali s tým, že sa už na Slovensko nevrátim. A že ženy v Gruzínsku nepracujú? Akoby mi spadli klapky z očí. Áno, v Kobovej dedine takmer žiadna žena nechodila do práce, ale všetky tvrdo pracovali okolo domu a domácnosti. A muži? Posedávali pred domom, pili, fajčili, hrali sa spoločenské hry. Keď som sa raz Kobu pýtala, čím sa živia, len odvrkol, že väčšinou obchodom. O aký obchod ale mohlo ísť v takejto zapadnutej oblasti? S drogami? So zbraňami? S pašovaným tovarom? A čím sa vlastne živil Koba? Keď som sa ho na to pýtala, zakaždým odviedol reč niekam inam.

Teraz som sa ho len mrazivo opýtala, na kedy je naplánovaná naša svadba. Povedal, že o tri dni. Myslela som, že ho zabijem, ale ostala som podivne kľudná. Chladne som mu oznámila, že nikdy nebudem jeho majetok, ak chce spáchať samovraždu je to jeho problém a že ja sa vraciam domov podľa plánu. A ak ma neodvezie na letisko, pôjdem stopom.

Samozrejme, že ma odviezol a naša rozlúčka bola veľmi formálna. Ešte mi napísal pár listov, ale ja som ich hodila do koša bez toho, aby som ich čítala. Dnes som vydatá za skvelého chlapca z Liptova a ani na chvíľku by som ho za Kobu nevymenila. Aj keď nie je taký krásavec, nemá také uhrančivé oči a vôbec sa nepodobá na môj vysnívaný dievčenský ideál. Ale viem, že ma má rád a váži si ma ako ľudskú bytosť.

 

Čitateľka Zuzana

 
 

Pridajte komentár:

 
 
 

 

Sme na Facebooku!