Hermida: „Z pozície víťaza rýchlo zabudnete na roky odriekania.“

 
 
 

„Seppy“ Hermida, športovec s veľkým srdcom a ešte väčším zmyslom pre humor, úprimne o úskaliach vrcholovej horskej cyklistiky.

Vrcholoví športovci sú ľudia odsúdení k prinášaniu obetí. Cyklistika ti musela výrazne oklieštiť slobodu i pohodlie. Aké sú najnepríjemnejšie stránky tvojej kariéry?

Povedzme si, že nemám zoznam rutín, ktoré by som vyslovene nenávidel. To však ešte neznamená, že by som nijaké obete neprinášal. Za vecami, ktoré som svojej kariére obetoval, však nežialim. Každé zaťatie zubov mi pomohlo dostať sa tam, kde dnes som dnes. Zvlášť z pozície víťaza sa rýchlo zabúda na roky odriekania.

Vyzeráš tak na šestnásť, a pritom si pred mesiacom oslávil tridsiate tretie narodeniny. Znamená to, že máš za sebou devätnásť rokov strávených na horskom bicykli. Ako sa o rok starší cítiš vo vzťahu k svojej kariére? Unavený? Opotrebovaný? Vyšťavený?

Ďakujem za kompliment, ale ani tridsať tri rokov sa mi nezdá byť nijaké peklo. (Smiech). Momentálne sa cítim dobre a sebavedomo. Predsa len, som už dostatočne skúsený. Podarilo sa mi splniť mnohé ciele. Zdravie mi ešte stále praje. Pokiaľ práve nekončím namáhavý tréning, únavu nepociťujem ani len oblúkom. K vrcholovej cyklistike nemám odpor . Práve naopak, ešte tri – štyri roky chcem súťažiť. Skrátka, Hermida tu chvíľu pobudne aj s tým svojím šibnutým humorom. (Smiech).

Kristove roky teda pre profesionálneho cyklistu nepredstavujú jednosmerný lístok ku kariére trénera, organizátora alebo športového funkcionára?

Víťazstvá vo vyššom veku sú ojedinelejšie, no zato si ich dokážem väčšmi vychutnať. Keď som bol mladý, všetko plynulo strašne rýchlo, úžasné momenty som si nestihol plne uvedomiť, nieto ešte užiť. Po tridsiatke som začal dobiehať zameškané. Snáď mi to vydrží. Dôchodok ma ešte neláka.

Horská cyklistika prináša nebezpečné momenty. Ako sa na trati pasuješ so strachom?

Nebezpečne sa to javí len zvonku! Aj keď samozrejme, uvedomujem si, že často riskujeme a posúvame limity. Naše trate by však technicky dokázal zvládnuť štvorročný chlapec aj deväťdesiatročný dôchodca.

Cyklistika je šport, v ktorom výsledok závisí nielen od výkonu športovca. Ako sa vyrovnávaš so situáciami, keď kvôli zrade techniky skončíš na zahanbujúcom mieste?

Je to súčasť hry. Niekedy je šťastie na mojej strane, nič sa nepokazí a ja spravím super výsledok. Inokedy to je naopak. Oddeliť športovca od bicykla je však nemožné, a tak nad tým radšej ani nefilozofujem.

S akými pocitmi si sadáš na bicykel tesne pred štartom?

Pár sekúnd pred výstrelom z pištole bývam opäť strémovaným juniorom. Každý pretek je svojím spôsobom nový a pred každým mávam úprimný rešpekt. V deň, keď prestanem na štartovej čiare cítiť trému, začnem reálne uvažovať o ukončení kariéry.

Máš čerstvých tridsať tri rokov, si finančne zabezpečený, spravil si obdivuhodnú kariéru a máš skvelú rodinu. Čo si želá človek, ktorý má „všetko“?

Momentálne si vystačím s prianím ďalších rokov pevného zdravia pre seba a pre svoju famíliu. Všetko ostatné sa dá získať tvrdou prácou. Nejdem to teda ani rozoberať. Lepšie urobím, keď na tom začnem ihneď pracovať.

Čo je horská cyklistika v olympijskom cross-country

Horská cyklistika vznikla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v americkom štáte Kalifornia. S jej zrodom je spájaná hora Tam a prvé štandardné bicykle upravené na zvládanie náročných terénov. Netrvalo dlho a horská cyklistika, menovite v kategórii cross-country, zaznamenala vo svete obrovskú popularitu. Dôkazom prestíže mladej športovej disciplíny bolo v roku 1996 jej zaradenie do programu letných olympijských hier. Popri pretekoch na olympiáde si v cyklistickom cross-country môžete zasúťažiť aj na majstrovských súťažiach a na Svetovom pohári.

 

Text: Lucia Mušáková

Foto: Archív J. A. Hermidu

 
 

Pridajte komentár:

 
 
 

 

Sme na Facebooku!