Jesenné ovocie, ktoré vás podrží

 
 
 

Jeseň je tu. Opadáva lístie, zavanie už aj chladnejší vánok a krátke letné sukničky môžete pomaly odložiť do skrine. Príchod jesene však neznamená, že máte zožltnúť a opadnúť ako ten lístok! Koniec letnej sezóny nie je koncom príležitostí, ako stále žiť zdravo a byť krásna.

Nakoľko radi jeme a ešte radšej sa zdravo stravujeme, dáme vám pár tipov, ako si vychutnať jesenné ovocie, ktoré možno pestujete doma v záhrade, alebo ho kúpite na trhoch či v obchode. Nie nadarmo sa mladíci v ľudových piesňach lákali na jabĺčka, tešili sa z toho, že majú hrušku a vychutnávali si chvíle s posledným litrom vína.

05-jesenne-ovocie

Jabĺčka

Jeseň je práve obdobím týchto pekne zaguľatených plodov. Nielen, že ich dokáže pestovať naozaj každý a sú ľahko dostupné, hádam netreba opakovať, aké sú zdravé. Ovocie, nech už je akékoľvek, vám prinesie dávku vitamínov. Za zdravé samozrejme nepovažujeme jablká od cesty (a popravde ani z hypermarketu, ktoré sú „ošetrované“ všemožnými chemikáliami). Ak ich chcete konzumovať a nepripraviť si veľké problémy s ich čistením, dajte prednosť tým, ktoré si doma vypestujete (alebo dostanete od kolegynky). Jabĺčka uchovávajte v suchom a chladnom mieste, ak z nich nechcete mať mušt. Ideálnym miestom pre ne je pivnica, chladnička alebo špajza. Nedávajte ich ale dokopy s iným ovocím. Ak si jablká zvyknete šúpať, radšej s tým prestaňte. Najviac vitamínov je v dužine hneď pod šupkou.

A naozaj je červená farba značkou kvality? Červená farba vzniká krátko pred zberom vďaka veľkým teplotným rozdielom medzi dňom a nocou. Čím sú noci chladnejšie, tým krajšia je farba. Mráz však jablkám škodí. Takže také chutné zase byť nemusia.

Zaujímavosti

12. október je Ligou proti rakovine vyhlásený za deň jabĺk. Kladie si za dôraz pripomenúť ich výnimočnosť, zdravotné účinky a ich v našich končinách celkom dobrú dostupnosť.

Archeológovia zistili, že ľudia si pochutnávali na jablkách už 3500 rokov pred Kristom.  Možno preto dnes mužom padne zrak na pekný zadoček – ako to volajú “v tvare jabĺčka”. História sa neustále opakuje a niektoré zákonitosti proste nezmeníme :)

Jablčný strom rastie 4 až 5 rokov, kým vyprodukuje prvé jablká. Potom môže strom dávať ovocie až 100 rokov.  Oplatí sa ho pestovať, však? Neobmedzený prísun vitamínov a krásy.

Najobľúbenejší múčnik na svete je z jabĺk, jablkový závin. Mňam.

Najznámejšie poviedky na svete s jablkami sú o Adamovi a Eve. Jablko nezaprie svoju účasť na dejinách ľudstva. Aj Eva vedela, že jeho chuť naozaj stojí za hriech.

Hrušky

Nie každý si príde na chuť hruškám. Majú o niečo drsnejšiu šupku a ak nie sú dozreté, môžete byť nemilo prekvapení. Tie správne vám však pošteklia chuťové poháriky a doplnia zásoby zdravia, ktoré sú v jeseni tak veľmi nevyhnutné. Skvele pôsobia najmä na srdce a v podstate na celkový nervový systém.

Vedeli ste, že hrušky sú dokonca jedným z ovocí, na ktoré len horko-ťažko dostanete alergiu? Hruška pochádza pôvodne z Európy a Ázie. Prvé šľachtené odrody rástli údajne už pred 3 000 rokmi na gréckom Peleponéze. Nadšenými pestovateľmi boli Rimania, ktorí rozlišovali 40 rozličných odrôd podľa ich špecifických vlastností. V strednej Európe bolo pestovanie ovocia záležitosťou prevažne kláštorov. Hrušky boli v tomto čase ešte úplne tvrdé, pretože boli určené na varenie. Surové hrušky boli považované za povážlivé, dokonca až jedovaté – ich trochu neprirodzený vzhľad naozaj mohol dodávať tento dojem. Tento názor bol však rýchlo prekonaný a svoju kulinársku slávu si získal tento sladký plod za čias francúzskeho Kráľa slnka Ľudovíta XIV- a ak by ich neobjavil on, tak snáď asi nikto. Ďakujme Francúzsku. Prastaré stromy hrušky možno dodnes obdivovať v kráľovských záhradách vo Versailles.

Príbeh o hruške

Najslávnejšia hruška pochádza z podsvetia. Podľa gréckeho mýtu bol Tantalos, Diov syn, za svoje zlé činy voči ľuďom a bohom poslaný do podsvetia. Tam sa kajal za svoje nečiny pred jedným stromom hrušky. Keď bol hladný a chcel zjesť jednu z hrušiek nad ním visiacich, konáre sa hneď zdvihli dohora, akonáhle po nich siahol. Ponaučenie? Jedzte hrušky, kým môžete.

Na čo si dať pozor?

Pri hnačke by sme hrušky konzumovať nemali. Ani tehotné ženy by nemali jesť veľa hrušiek, pretože by novorodenec mohol byť nedostatočne zásobený niektorými živinami. Takže dámy, pozor.

Hrozno

Dnešný európsky vinič pochádza z divorastúceho viniča, ktorý bol pôvodne udomácnený v oblasti Kaspického mora. Už starí Egypťania vyrábali z hrozna víno. Hrozno bolo od nepamäti považované za drahocenný dar prírody – a dodnes je. Rimania rozšírili vinič po celom Stredozemí. Kolonizáciou sa dostal európsky vinič aj na ostatné kontinenty.

Hrozno poznáme v dvoch podobách a vyhovie každému podľa jeho chutí. Vyrába sa z neho víno, dá sa pestovať aj doma a skvele sa hodí k syrom. Hroznová šupka obsahuje veľa vlákniny, ktorá podporuje pohyby čriev a odstraňuje zápchu, súčasne pôsobí odvodňujúco, detoxikačne a viaže tuky.

Hrozno je ideálne ovocie na jesennú vitamínovú kúru. Podporuje tvorbu moča a urýchľuje jeho prietok obličkami, močovým mechúrom a močovými cestami, vyplavuje baktérie a zmierňuje zápalové procesy v obličkách a v močovom mechúri.  Jasnočervené je vhodné pri pľúcnych chorobách a astme. Modré až červené čistí organizmus od solí a kyselín, pomáha pri kožných problémoch a pri chudokrvnosti. Biele hrozno sa odporúča okrem pľúcnych ochorení aj pri problémoch s pečeňou, pri začínajúcej impotencii a kŕčových žilách. Plody i šťava v malom množstve liečia žalúdkové, črevné akútne i chronické katary.

Čo so zvyškovým hroznom?

Hrozienka – sušené bobule hrozna, obsahujú veľké množstvo cukru, a tak slúžia na dochutenie obilnej potravy, pridávajú sa do sladkých múčnikov, ale aj do pikantných zeleninových šalátov či orientálnych jedál. V niektorých oblastiach sa hrozienka používajú pri výrobe dezertných vín alebo na zlepšenie kvality domácich vín. V kuchyni sa nestratí ani vínny ocot – dokážete si ho pohodlne vyrobiť aj doma. Jeho charakteristická hnedá farba, korenistá vôňa a sladkokyslá chuť pomôže dotvoriť nejeden recept. Hrozno môžeme v surovom stave použiť aj pri výrobe šalátov, na spestrenie studených mís či jednohubiek, najmä syrových. Základným pravidlom, či už pri konzumácii hrozna alebo jeho spracovaní, je mať kvalitný zdroj. Treba kupovať strapce čerstvé a neprezreté, v strednej veľkosti, s pevnou šupkou a so šťavnatou a mäsitou dužinou. Z kvalitného základu je potom aj kvalitný produkt. Takže ak si ho nepestujete doma, dajte si na jeho výbere záležať.

Načo si dať pozor?

Hrozno môže u psov zapríčiniť zlyhanie obličiek. Aj malé dávky môžu byť pre psa smrteľné. Fatálne následky môžu nastať aj v prípadoch, keď pes zje zopár bobulí hrozna opakovane.

 

Netreba snáď pripomínať, že všetky tieto druhy ovocia chutia skvelo s kombinácii s horúcou čokoládou. Takže vážení, naozaj, ale naozaj nepodceňujte silu starého dobrého ovocia. Pečte, konzumujte, nevyhadzujte a opeknievajte.

 

Text: Denisa, foto: Andrew Sales

 
 

Pridajte komentár:

 
 
 

 

Sme na Facebooku!