Hneď sme sa našli

 
 
 

Začiatkom detstva som bývala u mojej babky spolu s mojou mamou, ale bohužiaľ, ja a mama sme sa presťahovali do iného domu a ešte aj do iného kraja. Bolo mi aj smutno za priateľmi a tak som sa rozhodla a mama s tým súhlasila, že pôjdem bývať naspäť k babke.

Mala som vtedy osemnásť rokov. Chodila som tam do ekonomickej školy a ako v každej škole nechýbali ani počítače a internet. Vtedy sme mali zakázané isť na internet, pretože sme sa mali učiť dané učivo, ale aj napriek tomu som tam šla na známu webovú stránku, kde sa zoznamujú ľudia z celého Slovenska, na Pokec.sk. Svojho už terajšieho manžela som si našla v ten istý deň. Dokonca som si dala vyhľadať užívateľov na stránke a prvému, kto sa mi veľmi zapáčil, som napísala.

Nikdy som si nemyslela, že z toho bude veľká láska. O dva dni sme sa stretli a bola to už láska na prvý pohľad. Chodili sme spolu na prechádzky, bol pozorný, milý…O niečo neskôr, keď sme už spolu začali bývať, ma pozval na romantickú prechádzku, kde ma požiadal o ruku. Samozrejme som odpovedala áno a o rok sme sa vzali. Nikdy som neľutovala, že som neposlúchla profesorku a šla na tú webovú stránku. Som veľmi rada, že ho mám, ľúbim ho a za nič na svete ho nenechám. Veď nie darmo sa hovorí Láska je Láska.

Lucia Žemlová

 

Diskusia obsahuje jeden komentár:

 

Pridajte komentár:

 
 
 

 

Sme na Facebooku!