Británia na zjedenie (3.): Bathský karamel

 
 
 

Pár desiatok výtvorov ostrovnej kuchyne pri prehĺtaní nevyžaduje prudko zadržaný dych, celou silou zavreté oči a ani myseľ upätú na predstavu taniera pariacich sa bryndzových halušiek made by mama.

Dovoľujeme si postupne vám ich predstaviť spolu s unikátnym prostredím, z ktorého vzišli, a pomôcť tak zrútiť predsudky o nejedlej britskej kuchyni.

Juhozápadné anglické mesto Bath veru netrochári v zberaní prestížnych nálepiek a ocenení. Ako celok, rozumej jedinečná kamenná metropola, sa Bath pýši zápisom na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ako bývalý domov Jane Austen, Henryho Fieldinga a Charlesa Dickensa si mesto uzurpovalo titul kolísky anglických literátov. Ako jediná metropola vo Veľkej Británni Bath disponuje funkčnými termálnymi kúpeľmi – a to rovno datujúcimi časy rímskeho cisára a dobyvateľa Cézara. Rozumie sa samo sebou, že s takouto podporou atrakcii sa Bath poľahky stal druhým najnavštevovanejším mestom celého Spojeného kráľovstva (turistami zapratenejší je už len Londýn). K dobrej zvesti metropoly však iste prispela i vychýrená miestna kuchyňa.

Na uličke Church Street v samom centre Bathu na nevinných chodcov striehne výrobňa a predajňa tradičného, absolútne nechemického karamelu. Nejakým zázrakom ako prútik útle cukrárky tu priamo pred bažiacimi zrakmi lačných turistov pomaly krájajú meter a pol dlhé karamelové vrkoče a s bázňou ich ukladajú do chladiaceho pultu podľa farieb a príchutí. Tých je na výber niekoľko desiatok, od jemne hnedého orieškového cez tmavohnedý čokoládový až po smotanovo bledý vanilkový karamel. Každý druh je však rovnako sladký, jemný a návykový. Miestni gurmáni odporúčajú jesť bathský karamel ako zákusok a zapíjať ľadovou kávou so šľahačkou zo štyridsaťpercentnej smotany. Už teraz sme v raji…

Apropo, s Bathom sa spájajú hneď ďalšie štyri chýrne britské špeciality: Najstaršie anglické žemle Bath Buns, údené bravčové kúsky Bath Chaps, sušienky Bath Olivers a čajové pečivo Sally Lunn.

Stačí si vybrať… a ani sa nepokúšať nepribrať.

 

Text: Lucia Mušáková

 
 

Pridajte komentár:

 
 
 

 

Sme na Facebooku!